| Čo to je? | prechodný zápal bedrového kĺbu |
| Vek | najčastejšie vo veku 3-10 rokov, ale aj batoľatá |
| Príčina vzniku | nie je presne známa |
| Kedy na ochorenie myslieť | pri náhle vzniknutej bolesti v bedre s krívaním resp. bolesť v stehne a kolene! |
| Diagnostika | typická anamnéza s prekonaním respiračnej infekcie sonografický nález zmnoženej vnútrokĺbovej tekutiny |
| Liečba | kľudový režim ibuprofén v antiflogistickej dávke 30-40 mg/kg/deň (max 1200mg/deň) rozdelených do 3-4 dávok |
| Dôležité: samolimitujúce ochorenie s dobrou prognózou s plným uzdravenímcca u 20 % detí recidivujúci charakterpri pretrvávajúcich ťažkostiach riziko vývoja Perthesovej choroby | |
Synovia je vnútorná výstelka kĺbovej dutiny. Zápal synovie sa označuje ako synovitída, v prípade zápalu bedrového kĺbu (lat. coxa) koxitída. Tranzientná koxitída predstavuje najčastejšiu príčinu bolestí v bedre u detí. Zvyčajne sa objavuje u detí vo veku 3 -10 rokov (incidencia 3%) po prekonaní bežnej vírusovej infekcie dýchacích ciest. Príčina vzniku nie je plne objasnená. Pre ochorenie je typická náhle vzniknutá bolesť v oblasti bedra, stehna, ale aj kolena. Dieťa sa odmieta postaviť, končatinu drží v úľavovej polohe (vonkajšia rotácia bedrového kĺbu a semiflexia v kolennom kĺbe), pri ktorej je tlak v bedrovom kĺbe najnižší. Pri chôdzi dieťa šetrí postihnutú končatinu, kríva. Pri klinickom vyšetrení nie je nad bedrovým kĺbom žiadny viditeľný opuch ani začervenanie kože. Pri zápale sa nadmerne tvorí vnútrokĺbová (synoviálna) tekutina, ktorá spôsobuje zvýšený tlak v kĺbe, čo sa klinicky prejavuje bolestivou hybnosťou (najmä intrarotácia a abdukcia). Dieťa má normálnu alebo mierne zvýšenú telesnú teplotu, nie horúčku.
Obrázok č.1: a) normálny bedrový kĺb, b) tranzientná koxitída, zvýšená náplň kĺbovej štrbiny
Diagnóza je postavená na základe typickej anamnézy nedávnej respiračnej infekcie a fyzikálneho vyšetrenia s limitovaným rozsahom pohybu v postihnutom bedrovom kĺbe. Pre tranzientnú synovitídu je charakteristický sonografický obraz zmnoženej synoviálnej tekutiny – vyklenutie púzdra bedrového kĺbu na postihnutej strane. Laboratórne vyšetrenia a iné zobrazovacie modality (vrátane RTG, CT resp. MRI) spravidla nie sú potrebné a slúžia len k diferenciálnej diagnostike.
Tabuľka č.1: Diferenciálna diagnostika bolestí v bedre u detí:
| Diferenciálna diagnóza | Anamnéza | Laboratórne prejavy | Úvodné zobrazenie |
| Septická artritída event. akútna osteomyelitída | Horúčky, náhly vznik bolestí v končatine | Vysoké zápalová aktivita (zmnožené biele krvinky, CRP) | USG s nadmernou tekutinou v kĺbe, urgentný stav s potrebou drenáže a antibiotickej terapie, riziko deštrukcie kĺbu. Pri osteomyelitíde diskrétne zmeny periostu na USG, ideálne voliť MRI, prvý týždeň nie sú žiadne zmeny na RTG. |
| Hematologická malignita | Nočné bolesti, únava, úbytok hmotnosti a iné sprievodné prejavy | Posuny v krvom obraze + bunkový náter s nálezom blastov, zvýšený bunkový obrat – zvýšená LD, kyselina močová | RTG, CT, PET-CT |
| Perthesova choroba (avaskulárna nekróza hlavice stehennej kosti) | Staršie deti, pomalý nástup ťažkostí, krívanie aj bez výrazných bolestí | – | RTG v 2 projekciách |
| Epifyzeolýza hlavice stehennej kosti | Viac chlapci, staršie dospievajúce deti s obezitou | – | RTG v 2 projekciách, urgentná operácia s potrebou fixácie hlavice stehennej kosti |
Liečba je konzervatívna (kľudový režim a protizápalová terapia). Indikovaná je liečba nesteroidovými antiflogistikami (najčastejšie účinná látka ibuprofén, preparát sirup alebo tableta podľa individuálnej tolerancie a hmotnosti dieťaťa) v protizápalovej dávke 30-40mg/kg/deň, max. 1200mg/deň, rozdelenej do 3-4 dávok. Medikácia sa užíva po jedle pre možnú iritáciu žalúdočnej sliznice. Antiflogistická liečba má promptný efekt, vedie k rýchlej redukcii výpotku a tak ústupu bolestí. V minulosti sa odporúčalo v liečbe pokračovať po dobu 4-5 týždňov s cieľom zníženia recidívy, ktorá je pomerne častá. Novšie údaje dlhodobé užívanie nesteroidových antiflogistík jednoznačne nepodporujú. Po prekonaní tranzientnej koxitídy je vhodný šetriaci režim bez nadmernej váhovej záťaže postihnutého bedrového kĺbu (pozor na trampolíny, skákanie a pod.) pre potenciálne riziko vývoja sekundárnej Perthesovej choroby. Na túto je potrebné myslieť najmä pri protrahovaných ťažkostiach (pretrvávanie bolesti), pri ktorých je indikované RTG bedrových kĺbov. U väčšiny detí ale ťažkosti rýchlo a kompletne ustúpia.
Tranzientná koxitída nikdy nie je prvým prejavom chronickej synovitídy, resp. vývoja juvenilnej idiopatickej artritídy, preto po jej prekonaní nie je potrebná dispenzarizácia detským reumatológom.
čítať viac: