V súčasnosti sú na Slovensku dostupné mnohé preparáty určené na liečbu reumatických ochorení u detí. Po stanovení diagnózy detským reumatológom je často indikovaná medikamentózna liečba. Indikácia, frekvencia ako aj dávkovanie liečby sa riadi medzinárodnými odporúčaniami vychádzajúcimi z klinických štúdií resp. zo skúseností špecialistov (konsenzu) z oblasti detskej reumatológie. Liečba je zvyčajne dlhodobá a vyžaduje pravidelný laboratórny monitoring (krvný obraz, pečeňové a obličkové funkcie, moč), väčšinou minimálne každé 3 mesiace. Patologické zmeny laboratórnych parametrov sú vo väčšine prípadov prechodné počas užívania liečby, po ukončení terapie sa postupne vracajú do normy. V tabuľke č. 1 uvádzame schematické rozdelenie liečebných modalít v detskej reumatológii. Farmakologická liečba je základom, ovplyvňuje imunopatologické...
(stručne z histórie po súčasnosť) Detská reumatológia patrí medzi novšie subšpecializácie pediatrie. Všetky ochorenia, ktorými sa detská reumatológia zaoberá, patria medzi tzv. zriedkavé ochorenia. Začiatky starostlivosti a výskumu týchto ochorení sa v lietaratúre objavujú koncom 19. storočia. Spočiatku sa pozornosť venovala najmä akútnej reumatickej horúčke, ako najčastejšej diagnóze u detí. Okolo roku 1930 sa pri nej potvrdila súvislosť s predchádzajúcou streptokokovou angínou a o 10 rokov neskôr sa pacienti liečili penicilínom, čo účinne predchádzalo akútnej reumatickej horúčke. Predpokladalo sa, že reumatizmus u detí je podobný ako u dospelých. Avšak prvé zmienky o odlišnom klinickom priebehu opisujú 22 detí s chronickou artritídou liečených v Londýne (Hospital for Sick Children, Great...
Takayasuova arteritída je zriedkavé zápalové autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje cievy (vaskulitída). Zápalom sú postihnuté najväčšie cievy: aorta (srdcovnica) a cievy, ktoré z nej odstupujú a/alebo pľúcne cievy.
Pod hypermobilitou (hypermobilným syndrómom) rozumieme zvýšený rozsah pohyblivosti v kĺboch. Tento je fyziologicky vyšší u detí ako u dospelých, avšak asi u 1/3 zdravých detí, častejšie dievčat, je výraznejší ako u ich rovesníkov.
Predpokladá sa, že s rastovými bolesťami sa stretne 3 až 37% detí. Typicky sa vyskytujú u detí vo veku od 3 do 12 rokov, s maximom okolo 6. roku života. Pre rastové bolesti je typický epizodický priebeh, to znamená, že sa objavujú nepravidelne, niekoľkokrát týždenne či mesačne krátkodobo.