Perthesova choroba

Perthesova choroba

Perthesova choroba (alebo aj Legg-Calvé-Perthesova choroba) je avaskulárna nekróza hlavy stehennej kosti. Avaskulárna nekróza znamená odumretie časti kosti kvôli jej zníženému prekrveniu – vzniká “kostný infarkt”. Častejšie postihuje chlapcov, typicky medzi 4-9 rokom života, môže byť obojstranná v 10% prípadov. Pri ochorení môže vzniknúť deformácia hlavy aj jamky bedrového kĺbu, ktorá spôsobuje jeho rýchlejšie opotrebovanie. Cieľom liečby Perthesovej choroby je zabránenie vzniku deformácie. Ochorenie prebieha od začiatku po úplné zahojenie priemerne 3 roky.

Prejavy ochorenia

Ochorenie sa na začiatku manifestuje bolesťou bedra, menšie deti sa môžu sťažovať aj na bolesti kolienka či členka. Dieťa môže krívať, alebo aj prestať chodiť. Na röntgene nemusí byť v počiatočných štádiách žiadna zmena, tá sa vyvíja až neskôr. Na sonografii bedra sa môže zobraziť výpotok v bedre – čiže prítomnosť tekutiny, a nepravidelnosť v štruktúre hlavy stehennej kosti.

Oslabená štruktúra hlavy stehennej kosti. Kosť je mäkká a deformovateľná..
V priebehu ochorenia sa môže hlava stehennej kosti deformovať. Pri liečbe je dôležité udržať ju v kĺbnej jamke, aby sa podľa nej formovala do guľovitého tvaru. Je dôležité zabrániť postupnej migrácii hlavy z jamky a zabrániť vzniku tzv. sedlovitej deformity – na obrázku najviac vpravo.

Prečo ochorenie vzniká?

Perthesova choroba je označovaná za nekrózu z neznámej príčiny, ale existujú rôzne hypotézy o jej vzniku. Jedno z vysvetlení predpokladá zníženie prekrvenia hlavy stehennej kosti. V literatúre býva ako možná príčina zníženia prekrvenia udávaná aj zmena krvnej zrážanlivosti spôsobujúca zvýšenú pravdepodobnosť vzniku mikrotrombov (Kleinman 1981, Glueck 1997). Ďalší autori hovoria o možnom vplyve koncentrácie hormónov štítnej žľazy (Neidel 1993), iní o vplyve koncentrácie rastových hormónov ako insulin-like growth factor a somatomedin C (Neidel 1992, Kealey 2004). Často sa píše o vplyve pohlavia na priebeh ochorenia. Dievčatá majú horšiu prognózu ako chlapci v rovnakom veku. Dôvodom je rýchlejšie dosiahnutie kostnej zrelosti a tým menší potenciál na remodeláciu hlavy stehennej kosti v rovnakom veku (Guille 1998). Napriek početným publikovaným prácam ostáva dôvod vzniku ochorenia zahalený tajomstvom a jednoznačnú príčinu nepoznáme.

Štádiá

Klasicky býva Perthesova choroba rozdelená do 4 štádií (Waldenstrom 1922) podľa röntgenovej snímky: iniciálne štádium, fragmentačné, reosifikačné a reziduálne. V iniciálnom štádiu je hlavička bedra kondenzovanejšia a zahustená, môže byť prítomné rozšírenie kĺbnej štrbiny vo vnútornej časti kĺbu. Fragmentačné štádium je charakterizované postupným rozpadávaním štruktúry hlavy – teda jej fragmentáciou. Je to kritická perióda ochorenia, hlavička je mäkká a môže vzniknúť závažná deformita kĺbu. Hlavička znižuje svoju výšku a môže sa dostávať von z jamky bedrového kĺbu. V reosifikačnej fáze sa do popredia dostávajú “opravné” mechanizmy, hlavička sa postupne regeneruje. V reziduálnom (konečnom) štádiu sa tvar hlavičky už nemení a na röntgenovej snímke sa zobrazuje definitívna deformita.

Liečba

Cieľom liečby Perthesovej choroby je zabránenie vzniku deformity kĺbu, ktorá je príčinou zníženej životnosti kĺbu. Deformita spôsobuje opotrebovanie chrupavky, bolesť a nakoniec vedie predčasnej náhrade bedrového kĺbu totálnou endoprotézou. Princíp liečby je tzv. containment – čiže tvarovanie postihnutej hlavičky pomocou jamky, ktorá postihnutá nie je. Snažíme sa aby hlava stehennej kosti bola z čo najväčšej časti v jamke. Liečbu delíme dvoch typov: konzervatívna a operačná.

Konzervatívna liečba využíva odľahčovanie kĺbu, pasívne polohovanie kĺbu a metódy rehabilitácie – strečing svalov, magneto-terapiu, vodoliečbu… Rehabilitovať môžeme ambulantnou formou, alebo v rámci kúpeľnej liečby. Pre viac informácií pozri aj Konzervatívna liečba Perthesovej choroby

Operačná liečba zahŕňa reorientáciu jamky tak, aby v nej bola čo najväčšia časť hlavy stehennej kosti. Pri operácii sa môžu predĺžiť niektoré svaly, prípadne zmeniť orientáciu krčku stehennej kosti.

Zdroje

Kleinman RG, Bleck EE. Increased blood viscosity in patients with Legg-Perthes’ disease: a preliminary report. j Peditdr Orthop 1981;1:131.

Glueck CJ, et al. Resistance to activated protein C and Legg-Perthes disease. Clin Orthop Relat Res 1997;338:139-152.

Neidel J, Boddenbcrg B, Zander D. Thyroid function in Lcgg-Calve-Perthes’ disease: crosssectional and longitudinal study. f Pediatr Orthop 1993;13:592.

Neidel J, Zander D, Hackmbroch MH. Low plasma levels of insulin-like growth factor I in Perthes’ disease: a controlled study of 59 consecutive children. Acta Orthop Scand 1992;63:393.

Kealey WD, Lappin KJ, Leslie H. Endocrine profile: and physical stature of children with Perthes disease. J Pediatr Orthop 2004;24(2):161-166

Guille JT, Lipton GE, Szöke G, Bowen JR, Harcke HT, Glutting JJ. Legg-Calvé-Perthes disease in girls. A comparison of the results with those seen in boys. J Bone Joint Surg (Am.). 1998;80(9):1256-63.

Waldenstrom H. The definitive forms of coxa plana. Acta Radiol 1922; 1:384.